ZÁJAZD STREDNÉ ČECHY – ŠTYRI DNI PLNÉ ZÁŽITKOV

(27.-30.5.2010)

Deň prvý cestovný

Zarána za rosy a ešte za tmy sme sa zhromaždili na tradičnom mieste a vyrazili v troch autách na predlhú cestu zo Spiša do stredných Čiech. Pred cestou sme sa duševne nachystali na hodiny, strávené v aute. Nakoniec to prebehlo pomerne hladko a ani sme sa nenazdali, prekročili sme české hranice.

Prvým navštíveným miestom bolo Bonsajcentrum rodiny Pišlových v Libčanoch, mestečku vzdialenom asi 8 km od Hradce Králové. Bonsajcentrum je koncipované aj ako malá zoologická, či skôr zoologicko-botanická záhrada. Vedľa veľkého centrálneho skleníka je vo svahu umiestnená zložito členená kompozícia predajných exponátov bonsajov, vysádzaných exotických a okrasných rastlín, zložito a dôvtipne vybudovaných chodníkov vedľa potôčika vytvárajúceho jazierka a fontánky, ako aj zariadení na chov rôznych živočíchov: klietok pre kozy, králiky, vtáky, či nádrží s veľkými exemplármi ozdobných kaprov a jeseterov. Najmä bonsajisti si tu prišli na svoje. Okrem bohatého sortimentu rozličných bonsajov mohli si kúpiť za priateľné ceny rôzne pomôcky – misky, kvetináče, nástroje na tvarovanie rastlín, chemické prípravky, substráty, odbornú literatúru, atď.

     Všetko šlo podľa plánu a do ďalšieho cieľa cesty - mestečka Čelákovice - sme dorazili v čase, dopredu dohodnutom s našim prvým hostiteľom – Ing. Ladislavom Červinkom.

    Bratia Červinkovci patria medzi známe postavy českého kaktusárstva a opory miestneho klubu, ktorého členmi sú významné osobnosti českého kaktusárskeho hnutia. Bratia sa koníčku venujú dlhé desaťročia. Ich domy sú umiestnené temer naproti na tichej ulici uprostred záhrad. V pokojnom, temer vidieckom prostredí sa darí všelijakej flóre, teda aj kaktusom a inej sukulentným rastlinám. Prítomnosť kaktusárov signalizujú už z diaľky viditeľné presklené steny a známe siluety rastlín.

     Prvý z bratov Ladislav má rôznymi typmi pestovateľských zariadení oblepený celý pomerne rozsiahly dom. Do prvého skleníka s dvomi oddeleniami sa vchádza priamo z prízemia domu. Ďalší skleník, skombinovaný s prístreškom a pultovými pareniskami je umiestnený na záhradnej terase nad domom a je plný rastlín, určených na predaj. Kaktusy sú však aj na parapetoch okien a voľne umiestnené v prírode. Výber tých najväčších kaktusových skvostov sme však mohli obdivovať na streche domu vo zvláštnom nízkom skleníčku (parenisku?).

       Po prvom nabažení sa sme dostali informáciu, že sa z práce vrátil aj druhý z bratov, Ing. Zdeněk Červinka, temperamentný a bodrý predseda čelákovického klubu. Premiestnili sme sa cez ulicu do jeho záhrady, kde sa o priestor delí so synom Zdeňkom Červínkom mladším, ktorý inklinuje skôr k pestovaniu okrasných kvetín – trvaliek, stromčekov a skalničiek. Otvorený a priateľský pán Červinka nám ukázal svoj skleník so zbierkovými rastlinami, ale rastliny sú pestované aj vo voľnej kultúre na nekrytých pultoch v záhrade a pod prístreškom. Špecializácia je raritná: sú to mnohými zaznávané a nedocenené echinopsisy. V skleníku sme videli desiatky zdatných rastlín tohto rodu (resp. príbuzných lobívií, či pseudolobívií), mnohé staré i niekoľko desiatok rokov.

      Napriek únave z cesty sme sa miestnymi znalcami dali nahovoriť ešte na jedno dobrodružstvo. Prezreli sme si dnes už pomerne rozsiahle „políčko“ opuncií, vysadených vo svahu diaľnice smerujúcej na Prahu. Vyrojili sme sa na svah nad diaľnicou, pod nami sa rútili a lomozili autá, uháňajúce za neznámym cieľom. Opuncie tu rastu v hlinito-piesčitom podklade na slabo zatrávnenom svahu pod borovicami a očividne sa im tu darí. Mnohé mali nasadené puky a chystali sa rozkvitnúť. Prechádzka medzi trsami placatých pihľavcov pod zamračenou stredoeurópskou oblohou bol naozaj nevšedný zážitok.

Deň ukončilo ubytovanie vo Vykani, obci v okrese Nymburk v Stredočeskom kraji. Žije tu okolo 300 miestnych občanov, no cez víkend obec ožíva návštevníkmi – chalupármi, najmä z blízkej Prahy. Naša výprava sa ubytovala v podkroví miestneho hostinca, v ktorom sme nasledujúce tri noci ukladali svoje unavené telá. Na prízemí v hostinci sme mali k dispozícii stôl a vždy po návrate z potuliek po zbierkach nás čakala chutná večera a po nej posedenie pri pive a zanietenej debate o viac či menej výsostne odborných záležitostiach.

Deň druhý – pútavý a dobrodružný

Druhý deň poznačili všelijaké dobrodružné peripetie, ale aj nevšedné zážitky. Na rovine Českej tabule na východ od Prahy leží množstvo dediniek, pospájaných spleťou ciest. Naše navigačné prístroje nás niekoľkokrát kvalitne pomotali, kým sme zaparkovali na Kaktusovej ulici v obci Sibřina pred komplexom skleníkov firmy Kakteen – P.H. (čiže Pavel Heřtus) – flóra. Privítali nás zamestnankyne firmy a umožnili nám vstup do zbierkového a zároveň predajného hlavného skleníka s bohatým sortimentom sukulentných rastlín. K dispozícii sme mali aj ďalší skleník s predajnými rastlinami. Výber bol bohatý, sčasti pokrytý výpestkami kaktusárskych fariem z Holandska a iných zdrojov. Bohatá bola aj ponuka nekaktusových sukulentných rastlín, napríklad tilandsií. Najviac zaujala rozsiahla a druhovo neobyčajne bohatá zbierka práve kvitnúcich sulkorebúcií domáceho pána, umiestnená vo veľkom akrylanovom parenisku. Domáci pán po príchode a bratskom zvítaní sa s našim predsedom umožnil niektorým členom našej výpravy získať vzácnejšie sulkorebúcie z bohatých výsevov.

       V páľave blížiaceho poludnia sme sa premiestnili na okraj Prahy do Letnian, kde sme na Toužimskej ulici chvíľu márne hľadali popisné číslo. Po zorientovaní sa a miernom niekoľko stometrovom presune sme ho aj našli a s ním spojený rozsiahly skleník známeho sukulentára Mgr. Petra Pavelku mladšieho. Okrem domáceho pána nás privítal obrovský krásny a apatický bernardín, ktorý po zistení, že nie sme tým správnym sústom na blížiaci sa obed, zaliezol do tieňa a viac sa neukázal.

      Sortiment sukulentných rastlín (z ktorých kaktusové tvorili len malú časť) bol ohromujúci. Na približne 250 metroch štvorcových sa nachádzali prekrásne exempláre agáv, aloí, pachypódií, všelijakých kaudexných rastlín, euforbií, mesembracejí, havorcií (v najúplnejšej mne známej kolekcií druhov), krasúľ, pachyfít, ečeveriek atď., atď, a ešte raz atď. Ceny neboli najnižšie, no zrejme adekvátne vzácnosti ponúkaného tovaru.


Malá ukážka rastlín zo zbierky Petra Pavelku jr.

                                                                                                                                                                        

      Popoludní náš cestovný rozpis predpokladal návštevu ešte jednej lokality – záhradného centra Lukscheiter v Choteči pri Jičíne. Vyrazili sme hneď po výdatnom (resp. u niekoho len provizórnom) obede v hustnúcej premávke piatkového výjazdového úteku Pražanov z útrob veľkomesta do širšieho i bližšieho víkendového okolia. Časť výpravy, ktorá si dožičovala gastronomické slasti dlhšie, ako osádky prvých dvoch áut, uviazla nakoniec v absolútnych dopravných zápchach. Rýchlejšia časť zájazdu najprv testovala navigačný prístroj v starobylom meste Brandýs nad Labem, kde výstavba nového hypermarketu presmerovala miestne cestné značenie. Účastníci zájazdu (s výnimkou potiacich sa navigátorov) dostali jedinečnú šancu dôkladne si prezrieť miestne pamätihodnosti trikrát po sebe počas opakovaných okružných ciest mestom. Nakoniec sme sa zdarne vymotali z napohľad neriešiteľného kolotoča a vyústili na diaľnicu. Výdych uspokojenia bol však iba dočasný, počas pomerne dlhej ceste sme totiž uviazli v prívalovom daždi, spojenom s ľadovcom. Kalná voda z okolitých polí na niekoľkých miestach stekala priamo na cestu, lúky sa zabeleli ľadovými krúpami. Chvíľu sme stáli na okraji cesty v dlhej kolóne áut, čakajúcich na koniec záplavy, padajúcej z nebies. Keď sme konečne dorazili do Choteče, dážď náhle prestal a vyšlo slnko.

      Iba tento šťastný poveternostný prerod nám umožnil si prezrieť pestrý sortiment jedinečných rastlín, ktoré sú vystavené v areáli pod holým nebom, resp. v skleníkoch. Základný sortiment tvoria tilandsie a im príbuzné rastliny, najmä orchideje, vysadené na drôtených stenách pod holým nebom. Ich sortimentná pestrosť je jedinečná (posúďte sami – zastúpené sú druhy: T. acostae, T. argentea (fuchsii), T. balbisiana, T. baileyi, T. bulbosa, T. butzii, T. brachycaulos abdida, T. brachycaulos multiflora, T. capitata, T. caput medusae, T. fasciculata ,T. ionantha ionantha, T. ionantha rubra, T. ionantha scaposa, T. juncea, T. juncifolia, T. melanocrater, T. magnusiana, T. seleriana, T. streptophylla, T. usneoides, T. velickiana). Predávajú tu aj kaktusy (napríklad veľké gruzoňáky) a sukulenty – holanské výpestky, mäsožravé a izbové rastliny. S bohatým nákupom sme odchádzali súčasne so záverečnou, kedy aj personál predajne opúšťal areál a vypustil do oploteného priestoru svorku zdatných a hrdinsky brešúcich budnášov.

Deň tretí – pískolhotský a čarovníkový

      Najmenšie cestovné presuny po hororoch predchádzajúceho dňa priniesla nasledujúca, pre Čechov volebná sobota. Stačilo sa z Vykane presunúť do 33 km vzdialenej Pískovej Lhoty. Tam pohromade stoja v tesnom susedstve tri nám milé kaktusárske ustanovizne.

     Prvým je veľký (podľa reklamy v Čechách najväčší) predajný skleník sukuletných rastlín nám už známeho Pavla Heřtusa. Všetky rastliny sú tu na predaj a je tu možné zásobiť sa aj kvetináčmi, kaktusárskymi pomôckami, hnojivami, substrátmi a chemickými prípravkami. Kaktusy tu zastupujú popri holandských produktov aj výpestky z domácej produkcie. Vedľa obrovitých ferokaktusoch, echinokaktusov, cereusov a iných rastlín pre reprezentatívne účely sme našli a aj rastlinky pre nás – každodenných robotníkov piplavej pestovateľskej praxe, ktorí kupujú menšie kaktusy a efekt ich práce sa ukáže až po niekoľkých rokoch.

     Druhým svätostánkom nášho kultu bol blízko stojací hangárovitý fóliovník Jaroslava Šnicera, ktorý v čase našej návštevy nebol prítomný, no jeho kráľovstvo nám umožnili navštíviť susedia, ktorým s dôverou zveril kľúče. Všetko svedčilo o predbežnom provizóriu, no už dávalo tušiť budúcu podobu zbierky. Rastlín tu bolo požehnane, rozložených na zemi v prepravkách a na paletách. Prezreli sme si aj menšie skleníky v blízkosti rozostavaného domu.

     Tretím navštíveným zariadením boli pridomové skleníky kaktusára- odborníka, cestovateľa a publicistu Ladislava Horáčka. V obrovskej záhrade – ovocnom sade pri novom rodinnom dome stojí centrálny skleník a vedľajší skleník, obidva napratané excelentnými výpestkami kaktusov. Pán Horáček je známy odborník na juhoamerické sulkorebúcie a rebúcie. V jeho zbierke je jedna z najúplnejších kolekcií druhov rodu Sulcorebutia vrátane najnovších noviniek a veľkých vzácností. Sulky práve bohato kvitli a pohľad na ne bol fascinujúci. K dispozícii na predaj boli hľadané druhy sulkorebúcií, ale aj ariokarpusov a iných kaktusov. So záujmom sme si v pohodlných sedadlách pri malom bazéne prelistovali cestopisy z pera domáceho pána, plné exotických fotografií. Po záverečnom skupinovom fotografovaní sme sa len neradi lúčili s príjemným prostredím a príjemným hostiteľom.

       Záver dňa vyplnila návšteva 19 km vzdialených Všejan, obce ležiacej na rozhraní okresov Mladá Boleslav a Nymburk. Cieľom našej návštevy bola čarovná záhrada pána Jiřiho Balatky a jeho manželky. V krásnom a úhľadnom prostredí rodinných domov utopených v zeleni vlastnia manželia Balatkovci dva oproti sebe ležiace záhrady. Prvá má pestovateľskú a výstavnú časť. Tu domáci pán pestuje okolo 2400 druhov čarovníkov ( čarovienikov ? ), prírodných mutantov ihličnatých ,zriedkavejšie aj listnatých drevín vznikajúcich vplyvom ( pravdepodobne) virózy a vyznačujúcich sa zhlukov vetvičiek, odlišujúcich sa tvarom, veľkosťou, prípadne farbou od materskej rastliny.

        Prírodné čarovníkové zhluky pestovatelia vyhľadávajú v prírode a množia na podpníkoch obyčajných ihličnanov. Takto vypestovaná rastlina má nezvyčajný a originálny habitus a je atraktívnym doplnkom záhradnej výsadby. Jestvujú však aj zberatelia týchto rarít, zaoberajúcich sa ich pestovaním v zbierkach. Pán Balatka je zrejme najväčším odborníkom v tejto oblasti v Čechách. Prechádzka jeho prvou záhradou je plná zážitkov z nezvyčajných tvarov a farieb. Pri rodinnom dome má vytvorenú druhú, svojim spôsobom intímnejšiu záhradu, kde sa stromovité i krovité ihličnany a listnáče kombinujú s trvalkami, skalničkami a inými rastlinami a je prírodnou predsieňou rodinného domu. Vo vnímavom návštevníkovi táto dômyselne a vkusne vybudovaná záhrada zanecháva nezmazateľné dojmy.

Deň štvrtý – rozlúčkový

      Všetko raz skončí a dni plné zážitkov uplynú veľmi rýchlo. Prišiel ten posledný, rozlúčkový. Ešte v podvečer predchádzajúceho dňa sme s obrovskými sofistikačnými problémami uložili naše úlovky do neuveriteľne malých batožinových priestorov našich áut. Aj obrovitý novonadobudnutý gruzoňák priateľa Lojza si našiel svoje miesto ako akupunktúrna opierka pravej ruky svojho nového majiteľa na zadnom sedadle auta. Rozlúčili sme sa s milými hostiteľmi – majiteľmi hostinca vo Vykáni a vyrazili na cestu domov. Počasie sa nám pokazilo a keď sme dorazili do poslednej plánovanej zbierky vo Vysokom Mýte, intenzívne pršalo. Privítal nás pán Václav Šeda, civilnym povolaním lekárnik, ale najmä známy český kaktusár, odborník na sulkorebucie, rebúcie a mediolobivie, publicista a cestovateľ po južnej Amerike. Jeho zbierka rôznych, predovšetkým juhoamerických kaktusov je umiestnená v modernom skleníku a vyznačuje sa poriadkom a systematičnosťou. Dominujú sulkorebucie a rebúcie (aylostery, mediolobívie), ale aj obľúbené notokaktusy. Nájdeme tu však aj krásne gymnokalýcia, ale aj rôznych zástupcov mexických rastlín.

 

       Na Spiš sme sa vrátili v nedeľný podvečer. Od zajtra začne kolotoč všedných dní, no zážitky z cesty nám zostanú ako nadčasová hodnota.


© Marián Jančura


mouseover