Zatváranie sezóny 2009, alebo aspoň raz zažiť chrudimskú burzu kaktusov
 
     Nahováral nás (už od klubovej výstavy) a napokon aj nahovoril náš svetaskúsený predseda Milan Štrauch, aby sme na konci septembra skúsili mimo plán uskutočniť nevídanú akciu. Teda v čase končiaceho leta a začínajúcej jesene, ktorá neúprosne ukončí vegetačné obdobie našich zverencov a uloží ich na zimný spánok. Toto fatálne obdobie prerušenia vegetácie ponára aj kaktusára do pocitu, že nasledujúce mesiace chýba jeho svetu jeden z dôležitých rozmerov a občasná návšteva jeho spiacich miláčikov je podobná tichému rozjímaniu nad rakvou šípovej Ruženky, ktorú prebudí len jarné odkliatie.
 
     Pôvodne sme si mysleli, že všetkým pekným dňom v roku 2009 je už koniec a budeme môcť zakončiť kaktusársku sezónu podľa osvedčených postupov poslednými zálievkami a potom už len presťahovaním rastlín na zimoviská. Naše zasmušilé plánovanie rozdriapal na kúsky náš vitálny predseda. Na jar sme navštívili Moravu, čo tak urobiť ešte jeden zájazd! Eurákov v pokladni by sa ešte zopár našlo, naplánujeme si po ceste návštevu zopár špičkových pestovateľov (v Čechách sú všade!) a ja aj tak musím na zasadanie výboru spoločnej organizácie česko-slovenských kaktusárov, hučal do nás. A hlavne, uvidíte chrudimskú burzu kaktusov !
 
    Kto by nepodľahol takej lákavej ponuke... Ako jeden muž sa skalné jadro nášho klubu rýchlo dohodlo a vyrazilo na ďalšiu anabázu západného smeru. Vyrážali sme za tmy na prenajatom mikrobuse do rodiaceho sa teplého a slnečného rána. Museli sme dodržať predsedom dohodnuté časové limity našich českých hostiteľov, ktorí sa tiež chystali do v tom čase hlavného mesta kaktusárskej strednej Európy a jej širšieho okolia – do Chrudimi. Už predpoludním sme sa ocitli na malom námestíčku mestečka Lipník nad Bečvou, teda tam, kde sme zhruba pred štyrmi mesiacmi ukončili našu cestu po moravských lokalitách. Miesto pána Josefa Králika sme však tento raz navštívili pána Pelza na Souhřadní ulici. V príjemnej záhrade za rodinným domom v staršom klasickom skleníku sme uvideli nádherné exempláre kaktusov v pestrej zmesi. Každého zaujalo niečo iné, mňa najviac ferokaktusy, lobívie a parodie. V parenisku hlbšie v záhrade boli na predaj rôzne druhy kaktusov a sukulentov, najmä pekné echinocereusy.
 
    Z Moravy sme prešli do východných Čiech, pričom ďalšou našou zastávkou bolo mesto Česká Třebová. Tu žije a v svahovitom slnečnom teréne nad rodinným domom má svoje kráľovstvo renomovaný pestovateľ a kaktusársky publicista Karel Pelcl. Na vybudovaných terasách v záhrade boli kaktusy v skleníku i mimo skleníka priamo na slnku. Prvé zaujali litopsy, zastúpené početnými, aj vzácnymi druhmi. Z kaktusovej flóry sme si našli každý svoje: niekto nádherné sulkorebucie (s viacerými raritnými druhmi), niekto echinocereusy, alebo trebárs eriosyce.
 
    Náš prvý deň vyvrcholil príchodom do Chrudimi. Neváhajúc sme sa podľa možnosti čo najviac priblížili do epicentra udalostí k domu a skleníkom manželov Pavlíčkových. Že sa niečo prevratné deje, to sme pochopili po viacerých pokusoch rozumne zaparkovať čo najbližšie k objektu nášho záujmu. Na ulici, kde Pavlíčkovci sídlia, to nešlo. V spleti bočných ulíc sme nakoniec našli to správne miesto a okamžite sme vyrazili do cieľa. Skleníkový raj bol naplnený ľuďmi, no ešte nenastal ten najväčší nápor, (ten sme zažili až pri našom odchode). Ešte sa dalo pokojne poprechádzať po známych zbierkových skleníkoch a v pomerne malej tlačenici aj nakúpiť v predajnej skleníkovej samoobsluhe. Hostí však neustále pribúdalo v skleníkoch i v záhrade, kde sa ponúkala opekaná klobáska a nápoje mäkšieho i tvrdšieho rázu. Náš predseda si nakoniec odlovil strašne zaneprázneného domáceho pána a vyfasoval dopredu dohodnuté kľúče od ubytovania s príslušnými pokynmi.
 
   Po večeri v jednej z reštaurácii sme sa ubytovali v Starom pivovare, v renovovaných útulných priestoroch, kde nám nič nechýbalo.
 
   Druhý deň sa začal návštevou chrudimskej burzy. Predseda nás postrašil dlhými šórmi pred vstupnými priestormi výstavných priestorov, no skutočnosť bola oveľa príjemnejšia a dovnútra sme sa po zaplatení vstupného dostali dosť rýchlo. Nováčikov, teda aj mňa, čakali šokujúce zážitky.
 
   Chrudimská burza je predovšetkým plavba morom najrozličnejších kaktusov a ostatných sukulentných rastlín a plavba morom kaktusárov, rozbrázdenom mnohými protichodnými a križujúcimi sa prúdmi. Rastliny sú umiestnené na dlhých rovnobežných radoch stolov v predajnej hale a v bočnej chodbe v neuveriteľnej zmesi druhov, tvarov, veľkostí a farieb. Od bežných druhov po najväčšie rarity, od drobných semenáčikov vydlabávaných z pikirovacích misiek po obrovské exempláre. Úspešnosť predaja určuje trh a ten neľútostne trestá lakomcov s nadhodnotenými cenami.
 
     Chrudimská burza je aj kolektívny ošiaľ, v ktorom jednotlivec pláva vo vlnách tiesniaceho sa davu, (väčšinou slušne) bojuje o prístup k rastlinám a odoláva náporom a protipohybom kaktusárskych nadšencov, ich košov, pichľavých igelitiek, prepraviek a podobných zariadení. Prejsť si celý vystavovaný sortiment je možné iba za čas, meraný v desiatkach minút, alebo v hodinách. Do uší mu dolieha mumraj hlasov viacerých národov: okrem najbežnejšej češtiny nie je vôbec vzácnou ani slovenčina, no počuť aj Poliakov, nemecky hovoriacich návštevníkov, angličtinu, občas aj francúzštinu či holandštinu. Každý si rastlinky prezerá, hľadá vysnívané druhy, alebo kupuje len tak, podľa vlastného estetického cítenia a podľa stupňa vlastnej posadnutosti kaktusárskym koníčkom. Vidieť tu tváre renomovaných pestovateľov a publicistov. Stretnete tu známych, s ktorými ste sa nevideli celé roky. Občas sa vo vašom susedstve ocitne povedomá tvár a vy ju neviete zaradiť. Až po čase vám svitne – u toho pána som bol pred pár rokmi na návšteve v jeho skleníku. Občas sa napradie rozhovor s predajcom kaktusov a keď ten zistí, že ste Slovák, s nefalšovanou sympatiou si zaspomína na vojnu, strávenú za spoločného štátu dakde na východe Slovenska a na slovenské holky.
 
       Čas ale pokročil a my sme mali v pláne návštevu ešte dvoch zbierok. Naložili sme nakúpené poklady do batožinového priestoru nášho auta a vyrazili smerom na západ. Najprv sme navštívili Staré Čivice, malú dedinku uprostred plochej českej tabule, kde má svoj skleník pán Jaroslav Šetina, skúsený pestovateľ vlastniaci zmes starých exemplárov pekne vytrnených kaktusov, ale aj mladších rastlín. Zaujala najmä pekná kolekcia práve kvitnúcich ariocarpusov. Naša cesta pokračovala  do Pardubíc, kde náš predseda dohodol exkurziu u pána Michala Svobodu. Ideálnym miestom pre zdarné pestovanie sukulentných rastlín vo všeobecnosti, ale aj v tomto konkrétnom prípade, je tichá štvrť (alebo dedina), zastavaná rodinnými domami obklopenými záhradami. Aj tomto prípade boli pestovateľské zariadenia pána Svobodu – skleníky umiestnené uprostred zelene a pestované rastliny v kontakt s prírodnými podmienkami. Michal Svoboda pestuje viac nekaktusových sukulentov, no kaktusy sú tiež početne i druhovo bohato zastúpené. Zaujali početné druhy rodov pachypodium, litops, euphorbia, aeonium, aloe, ale aj bohaté kaktusové výsevy s možnosťou získať lacné semenáčiky.
 
     V slnečnom teplom podvečere sme sa vracali do starého pivovaru v Chrudimi plní hlbokých dojmov, triedili, ukladali do prepraviek v kútoch našich útulných izbičiek stále sa množiacu korisť dlho zháňaných a konečne nájdených pokladov a zaspávali ako v oleji napriek utlmenému rámusu diskotéky, odohrávajúcej sa kdesi v útrobách starej budovy.
 
     Ani posledný deň nás nesklamal – počasím, ani pripravenými zážitkami. Prvou v pláne bola návšteva skvelého pestovateľa Libora Mejstříka v Třebechoviciach pod Obrem. V typickom prostredí rodinnej zástavby nás čakal netypický areál moderných plasťákov: veľký nádherný skleník polozapustený do terénu s vydláždenou podlahou a viaceré pultové „páreniská“ uprostred vzorne zastrihnutého trávnika. V centrálnom skleníku bolo všetko, severná i južná Amerika, veľké i menšie exempláre dokonalých kaktusov. Osobne ma zaujala kolekcia uebelmanií. Vonku si slnko a čerstvý vzduch užívali nádherné farebné sulkorebucie. Podľa nášho predsedu, ktorý už niečo v živote zažil, patrí zbierka pána Mejstříka medzi to najkrajšie, aké kedy videl. Dlho nám trvalo, kým sme sa nasýtili nebývalých zážitkov z prehliadky toľkej krásy...
 
    Cestou späť na Slovensko sme mali v pláne ešte jeden nevšedný zážitok: obec Jasenná, kde sídli sídli firma Duben-kaktus Miloša a Tomáša Dubnovcov. Niekoľkí z nás už u Dubnovcov boli, ale ešte v starom areáli pri rodinnom dome Dubnu staršieho. Činorodí Dubnovci však medzitým presťahovali pestovateľské objekty do nových priestorov a vybudovali tam obrovskú kaktusovú farmu, zloženú z viacerých plastových hangárov: zbierkových i predajných. Značná časť rastlín je umiestnená pod holým nebom, pričom okrem kaktusov je tu možné vidieť a kúpiť aj iné sukulenty, skalničky, či iné okrasné rastliny.
 
     Prejsť a dokonale si prezrieť celý areál bolo vo vymedzenom čase prakticky nemožné. Druhou stránkou veci bola presýtenosť dojmami, ktorá ovládnu kaktusára, zvyknutého vnímať oveľa menšie zbierky. Na každom kroku tu človek zažíva šokujúce zážitky: raritné rastliny v masívnych množstvách, obrovité gruzoňáky všetkých tvarových mutácií vrátane akýchsi do oranžova sfarbených krásavcov... Zmes dokonalých rastlín najrozličnejších druhov, ponúkané na predaj... Nikým iným neponúkané raritné tefráky a malé opuncie... Vzácne sukulenty... Hrdzavé sulkorebutie druhu swobodae v desiatkach exemplároch, hneď vedľa rovnako hojné lindsaje a ešte... V zbierkovom skleníku ešte väčšia nádhera, veď len pozrite na tie červeno kvitnúce asteriasy...
 
     Neľútostný čas nás vyhnal z tohto kráľovstva, veď nás čakala ešte dlhá cesta cez Moravu na Slovensku až pod Tatry. Hladní, unavení a šťastní sme sa napokon vrátili domov, obťažkaní plnými prepravkami a cestou nadobudnutými papierovými škatuľami. A hlavne odhodlaní: ešte aspoň raz zažiť chrudimskú burzu kaktusov.
 
Prítomní: Ing. Marián Jančura, Milan Štrauch, Ing. Jozef Dublan, Ján Rusnák, Ing. Jozef Chalupecký, Jozef Černák, Ing.Alois Horák

mouseover