Morava, zem zasľúbená (kaktusom), alebo cez Slovácko na Hanú a späť na Spiš


V posledných rokoch členovia Klubu kaktusárov Spišská Nová Ves systematicky mapujú Moravu, zem zasľúbenú kaktusom. V roku 2007 sme prebrázdili severomoravské lokality, v roku 2008 zase južnú Moravu. V prvom prípade za pomoci nestora moravských kaktusárov pána Otakara Potyku, v druhom pána Oldu Nováka, predsedu kaktusárskeho klubu Košice, moravského rodáka a nášho priateľa. Obidve podujatia ukázali okrem nesmierne cenných a bohatých zbierok kaktusy milujúcich Moravákov aj množstvo ďalších možností. Navštíviť všetky tunajšie zbierky, roztrúsené po všetkých, dodajme rázovitých regiónoch Moravy, je zrejme veľmi náročná úloha a sotva sa dá stihnúť počas pár hodín, vymedzených časovým rozvrhom zájazdu (keď najviac času pohltí prekonávanie vzdialeností).

Tieto tvrdenia potvrdil aj náš tretí moravský výlet, ktorý – aspoň príjazdovou trasou – kopíroval spočiatku ten minuloročný. Zo Slovenska sme sa presunuli do Slovácka s cieľom navštíviť v Uherskom Hradišti známe bonsajcentrá a záhradníctva, aby si na svoje prišli aj naši bonsajisti. Mestečko nás prekvapilo slamenými balíkmi oblepenými stĺpikmi dopravných značiek a bariérami z prázdnych pneumatík pred mostnými konštrukciami a inými ostrými a hranatými objektami, vyskytujúcich v blízkosti ciest. Celé čaty mužov vo výstražne sfarbených vestách rozvážali a inštalovali tieto zábrany po trase pripravovaných pretekov cestných motocyklov. Naviac sa ukázalo, že sme si vybrali nie práve vhodný deň – 8.máj, ktorý je aj v Českej republike, tak ako na Slovensku, výnimkovým dňom – všetko je zatvorené. Obidve bonsajcentrá BC TONJA v Uherskom Hradišti i BC Isabela v Starom Meste boli (v jeden z mala dní v roku) zatvorené. Program dňa pre stromkoidných členov klubu spasil pán Kostelníček z Jalubí, majiteľ plantáže okrasných stromčekov, ktorý nám ochotne sprístupnil svoje kráľovstvo nádherných výpestkov s rozsiahlym sortimentom ihličnanov, listnatých kríkov a stromčekov, azaliek a iných podivuhodností. Členovia klubu neváhali minúť práve tu prvé české koruny.

Prvý deň zakončila návšteva kaktusovej zbierky pána Jozefa Horňáka v blízkych Buchloviciach. Zbierka je umiestnená v prírodnom prostredí pri rodinnom dome uprostred svahovitej záhrady, keď časť rastlín si vychutnáva štedré moravské slnko priamo v záhrade pod stromami na umelo vybudovaných teraskách. Srdce zbierky je však umiestnené v skleníku pri rodinnom dome. Tu sme mohli obdivovať pozoruhodné exempláre kaktusov rodov Astrophytum, Wigginsia, Copiapoa, Echinocereus, Mammillária… V pamäti mi utkvel obrovský exemplár Homacephala texensis, najväčší a najdokonalejší, aký som kedy videl na vlastné oči. Príjemná bola aj návšteva miestnej záhradnej reštaurácie.

Keďže nám časový rozpis prvého dňa poskytoval ešte priestor, účastníci zájazdu sa dohodli na operatívnej zmene programu. Rozhodli sme sa navštíviť miesto, známe už z cesty v roku 2008 - Kaktuscentrum pána Vladimíra Hanáka v Hulíne. Pri príprave náplne tohoročného zájazdu sa všetci členovia nášho klubu, bažiaci väčšinou po nových zážitkoch, zhodli na opätovnej návšteve tohoto centra. Pri vstupe do známych priestorov sme nadobudli dojem, že sme ich opustili iba včera. Za tých viac ako 12 mesiacov tu nedošlo k žiadnym zmenám: nádherné veľké rastliny v modernom skleníku, príjemné prostredie rovnako slnečného dňa, ako pred rokom…

Večer 8.mája sme sa ubytovali v Zlíne. Časť výpravy sa opäť po roku nasťahovala do známeho záhradného domčeka v záhradkárskej osade v Přílukách – Kosove po predchádzajúcom posilnení ochabujúcich organizmov výdatnou večerou a dobrými nápojmi v blízkej záhradnej reštaurácii.

Druhý deň začal dlhým výjazdom zo Zlína do Prostějova. Navigačný systém a priateľ Olda Novák nás zaviedli dovnútra mestskej zástavby, kde v Českobratrskej ulici č.45 býva známy pestovateľ sukulentných rastlín PhDr. Adolf Tomandl. Zbierka je rozsiahla, umiestnená v záhrade za domom i v presklennom podkroví. V záhradnej časti sú zriadené viaceré klasické a pultové skleníky, no rastlinky sú umiestnené aj mimo nich voľne pod holým nebom. Videli sme zmes kaktusov rôznych rodov a iných sukuletných rastlín, najmä pekných agáv. Podkrovné priestory, dosiahnuteľné len pomocou strmého skladacieho rebríka, obsahujú neskutočné bohatstvo najrozličnejších, nádherne vegetujúcich nekaktusových sukulentov: ečevérií, dudlejí, litopsov, avonií, aloí atď. Osobne ma zaujali moji miláčikovia havorcie – vyspelosťou pestovaných exemplárov i úplnosťou zastúpenia najmä vzácnych druhov tohto rozsiahleho rodu. Pán Tomandl mal na predaj široký sortiment rastlín za priateľné ceny, bol ochotný záujemcovi „spustiť“ aj nejaký ten vzácnejší exemplár, alebo ulomiť bočný výhonok tých najvzácnejších „špekov“.

Bohatý program druhého zájazdového dňa pokračoval presunom do Litovelu, kde sme navštívili známeho špecialistu na pestovanie agáv pána Jaromíra Vavroucha. Jeho zbierka však nie je vyslovene monotematická: okrem najrozličnejších, veľmi vzácnych agáv obsahuje aj kaktusy, najmä veľké cereusy, astrophytá, echinokaktusy, teda zväčša rastliny, dosahujúce väčšie rozmery. K dispozícii je skleník postavený na dvore za bytovým domom, no značná časť rastlín je umiestnená na nechránenej ploche priamo na slnku, čo im viditeľne prospieva.

Náš presun do iných zbierok zbrzdila neočakávaná udalosť – zabuchnuté kľúče v aute nášho kolegu. Pri riešení tohoto rébusu sa stretlo zoskupenie múdrych hláv, generujúcich mnoho (aj neuskutočniteľných) nápadov. Našťastie v blízkosti nehody sa dvaja miestni mladíci venovali oprave auta a tí veľmi ochotne prispeli sersanom a všelijakými dôvtipnými prípravkami, pomocou ktorých sa po viacerých pokusoch viacerých šikovných účastníkov udalosti podarilo do auta vlúpať bez ujmy na majetku a zdraví.

Po istých zmätkoch v zorientovaní sa v topografických pomeroch obce Nasobúrky sme navštívili najprv špecialistu na pestovanie lobívií, mediolobívií a gymnokalýcií vo voľnej kultúre pána Františka Šíbala. Väčšina rastlín obýva pultové pestovateľské zariadenia, opatrené pre prípad nepohody na tyči zvinutou krycou fóliou. Rastliny sú vystavené intenzívnemu slnku, sú preto sfarbené dohneda a výrazne otrnené, s vyrašenými pukmi a prvými kvetmi prichádzajúcej vlny kvitnutia. V blízkom skleníku sa nachádzajú aj iné kaktusy a bohaté výsevy. Zaujala dôkladná systematickosť usporiadania zbierky a popisov rastlín.

V Nasoburkách o niekoľko ulíc ďalej sídli pán Ivan Milt, renomovaný kaktusár, špecialista na gymnokalýcia, stenokaktusy, lobívie, sulkorebúcie vo voľnej kultúre: vo veľkých prízemných pareniskách s presklennými krytmi v záhrade za rodinným domom. Rastliny sú vysadené vo väčších nádobách, a to viacero exemplárov spolu. Pestovateľské výsledky sú pozoruhodné.

V konglomeráte tunajšej zástavby Haňovice – Myslechovice sme potom dlhšie hľadali sídlo pána Ladislava Pruceka. Po viacerých pokusoch a protichodných popisoch miestnych obyvateľov sme konečne našli sympatický domček zodpovedajúci popisným číslom našej adrese. Pán Prucek nás spolu s manželkou privítali v útulnej záhrade plnej kvetov a ovocných stromov. Skleník stojí pri južnej stene rodinného domu a je plný nádherných, temer dokonalých exemplárov kaktusov. Táto zbierka nemá špecializáciu: vedľa seba sme videli kapitálne exempláre mammilárií, echinocereusov, wilkoxií, lobívií, stenokaktusov, sulkorebucií, weingarcií, thelokaktusov, astrofýt, notokaktusov, rebúcií atď, atď. Cieľom pestovateľa je skôr kvalita rastlín: veľkých, neobyčajne farebných a temer dokonalých. Našli sa však aj drobnejšie exempláre na predaj. Posedenie v záhrade bolo neobyčajne príjemné, napriek blížiacemu sa večeru sme sa len pomaly a neradi lúčili s hostiteľmi.

Tretí deň začal dlhým výjazdom zo Zlína do Olomouca. Bolo slnečné nedeľné ráno a okolitá plochá krajina plná farebných škvŕn polí s obilím a so žlto kvitnúcou repkou olejnou rýchlo ubiehala za oknami áut. V ospalom Olomouci sme uprostred starobylého mesta vyhľadali Wolkerovu ulicu. V nej nás uvítal miestny kaktusár pán Jozef Tichý v krásnom a modernom makrolanovom skleníku, zapustenom do zeme na dvore medzi obytnými domami uprostred sídliska. Rastliny tu má umiestnené nastálo počas celého roka. V čase našej návštevy vrcholila vlna kvitnutia viacerých rodov kaktusov, najmä rebúcií, mediolobívií a sulkorebúcií. Zbierka je pestrá, zastúpené sú viaceré rody kaktusov.

Z Olomouca sa smer našej cesty obrátil na severovýchod. Moravské roviny sa začali vlniť, blížili sa prvé výbežky Oderských vrchov. Prešli sme neveľkú obec Dolany a za ňou, v údolí, už v zovretí lesov, sa nachádza lokalita Véska a v nej osamelý poschodový dom s priľahlými budovami. Domáci pán Rostislav Kryštofek nás uvítal v tričku s aktuálnym nápisom „Čech není kaktus, potrebuje pít“ a ochotne nám ukázal svoje kráľovstvo. Hneď na kraji dvora stoja pultové pareniská s voľnou kultúrou slnko a vietor milujúcich druhov kaktusov. V nadstavbe bočnej budovy (garáže) má zriadený sedlový skleník plný rebúcií, mammilárií, lobívií, sulkorebúcií, stenokaktusov atď. Ďalší rozsiahly priestor, určený na pestovanie rastlín, má zriadený v podkroví rodinného domu. Tu sa nachádza kráľovstvo neobyčajne pestrých a rozsiahlych výsevov rôznych druhov neoportérií, frailejí, mediolobívií, rebúcií… Účastníci zájazdu si práve tu prišli na svoje: za viac ako prijateľné ceny mohli nadobudnúť semenáčiky cenných druhov kaktusov. Pán Kryštofek sa prejavil ako veľmi ochotný, veľkorysý a milý človek, neobyčajne zanietený pre svoj koníček.

Poslednou zástavkou nášho putovania bolo mestečko Lipník nad Bečvou, a v ňom zbierka pána Josefa Králika. V poobedňajšej páľave sme sa ocitli v príjemnej záhrade, kde na dvoch rozsiahlych pultových pareniskách prosperuje veľká zbierka vyspelých kaktusov v špecifických pestovateľských podmienkach. Kaktusy sú umiestnené v hrubej plstenej podložke a sklené pultové striešky sú konštruované tak, aby poskytovali rastlinám čo najviac slnečných lúčov, tepla, ale aj intenzívne vetranie. Rastlinám táto voľná kultúra očividne prospieva, videli sme dokonalé veľké exempláre echinocereusov, gymnokalýcií, mammillárií, koryfánt, lobívií… V podkrovnom skleníku v nadstavbe pri rodinnom dome pán Králik dopestováva mladé exempláre kaktusov.

Naša moravská anabáza sa touto návštevou skončila, čakala nás ešte dlhá cesta cez Moravskosliezske Beskydy a Javorníky na Slovensko. Za Žilinou nás chytila búrka a dážď. Napriek upršanému záveru cesty sme mohli skonštatovať: opäť neobyčajne vydarené podujatie, plné nezabudnuteľných zážitkov z navštívených miest, zbierok a hlavne skvelých ľudí našej krvnej skupiny. Morava, zem zasľúbená (mimo iného aj) kaktusom nás opäť očarila i poskytla nám nové zvody. Odoláme im pri plánovaní klubovej činnosti v roku 2010?

© Marián Jančura


mouseover