Klubová výstava 2006


V minulých dňoch (22. júna – 25.júna) sme úspešne usporiadali klubovú výstavu kaktusov, sukulentov a bonsajov v pohostinných priestoroch Kultúrneho domu v Smižanoch. Počtom vystavujúcich 15 a množstvom a pestrosťou vystavených rastlín to bola najúspešnejšia prezentácia dosiahnutých výsledkov v dejinách klubu, ak keď počet návštevníkov nedosiahol minuloročný stav, na čom mali bezo sporu zásluhy aj náhle slnečné a horúce dni po dlhom období chladu a dažďov, ktoré potenciálnych návštevníkov odlákali skôr k vode a do prírody.

Podujatie malo svoje predohry a medzihry – akési štádia, charakteristické odlišnou intenzitou záujmu členov o vec (priamoúmerne vzrastajúcou s blížiacim sa termínom podujatia) a množstvom podnikaných organizačných krokov (platí tvrdenie v predchádzajúcich zátvorkách).

Skúsme si jednotlivé štádia zorganizovania výstavy popísať.

Štádium hmlistých tušení

Začína hlboko v máji. Každý síce vie, čo sa ocitlo a odsúhlasilo v ročnom pláne činnosti, no v istom okamihu a pri istej príležitosti si skupina členov na spoločnom stretnutí spomenie, že do začiatku výstavy zostáva mesiac (tri štvrte mesiaca, pol mesiaca a tri dni) a že by už bolo (možno) dobré nad tým začať aj uvažovať. Štádium hmlistých tušení končí kolektívnym mávaním rukami a konštatovaním, že mesiac (tri štvrte mesiaca, pol mesiaca a tri dni) je tak mohutná doba, že je viac ako predčasné sa problémom príliš zaťažovať.

Štádium termínového tlaku

Postoje v predchádzajúcom štádiu nevyhnutne vyúsťujú do štádia termínového tlaku, v ktorom je už v podstate zameškané všetko.  Členovia konštatujú, že sa sotva bude dať podujatie dostatočne spropagovať, osloviť samosprávu a iné rozhodujúce sily hýbuce svetom, vymyslieť a vytlačiť letáky a zorganizovať sa navzájom pri akých – takých organizačných krokoch. Výstavu jednoducho nie je možné uskutočniť a keď aj, tak iba v nejakej zoštíhlenej, či inak rachitickej podobe.

Štádium uskutočňovania nemožného
 
Nakoniec sa veci rozhýbu nečakaným tempom. Ukáže sa, že sa síce zameškal termín uverejnenia pozvánky v časopise Cactaceae etc., ale bohatý mailový adresár na internete umožňuje rozoslať oznámenie o výstave všetkým (internet používajúcim) kaktusárskym klubom a pestovateľom. Vôbec nie sú zameškané termíny uverejnenia oznamu v regionálnej tlači a v  obecnom občasníku. Plagáty vymyslí a vytlačí (konšpiratívne) člen výboru v  zamestnaní, zneužijúc tamojšiu skvelú farebnú tlačiareň. Samospráva vrelo vezme podujatie pod svoje krídla bez nároku na zaplatenie prenájmu, je to predsa propagácia obce… Aj oslovené denníky a lokálna televízia sľubujú, že prinesú z podujatia reportáž. Dokonca sa darí aj zorganizovanie členov. Mnohí (teda temer všetci) síce nemajú čo vystavovať z rozličných dôvodov (absolútne a hanebne nedokonalé rastliny, zle zimované, nepoliate pre neskorú jar, katastrofálne poničené pavúčikom a inými pliagami, nepresadené, presadené, krpaté, príliš veľké, atď.), nakoniec sa nájde neuveriteľné množstvo dudrajúcich skeptikov, ochotných (ako životný ústupok) predsa len čosi priniesť. Aj keď sú väčšinou chorí, nachladení, odcestovaní, služobne vzdialení, rodinne ovplyvnení a inak postihnutí, nakoniec sa podarí zorganizovať početnú službu na každý z výstavných dní a temer všetci prídu deň pred výstavou pomôcť inštalovať miestnosť a aranžovať svojich miláčikov.

Deň pred výstavou

Svitne prekrásny slnečný predvýstavný deň D. Včera temer všetci členovia (okrem dôchodcov a maloletých)  vypísali v  práci žiadanky o dovolenku. Postupne sa stretajú pred kulturákom a čakajú na rozhodujúcu persónu – svojho predsedu. Po jeho príchode nastáva obvyklý ruch, pričom prácu uľahčuje znalosť pomerov mnohých z členov, ktorí ju pomáhali pripravovať aj v uplynulých rokoch. Do výstavnej miestnosti sa znášajú stoly a skladacie lavice a ukladajú sa podľa osvedčeného plánu pozdĺž stien. Rozťahujú sa biele pásy plátna a fólií, pomocou ktorých vznikajú vkusné stupňovité parapety. V predsieni sa zriaďuje predajná miestnosť. Každý zo zúčastnených oplýva nápadmi a iniciatívou. Bonsajisti prinášajú vlastné drevené podložky a vkusné stojany, vyrobené zo samorastov. Prvé autá privážajú výstavne rastliny. Nemobilný kolega priváža kaktusy z neďalekej smižianskej záhrady na káre, obetavo otáča v slnečnej páľave niekoľko krát. Už dopredu je jasné, kam a ako sa umiestnia jednotlivé druhy vystavovaných rastlín (kam bonsaje, kam kaktusy, kam veľké agávy, aloe a iné mohutné sukuletné rastliny). Aranžovanie kútikov vymedzených jednotlivým vystavovateľom, je ich osobnou záležitosťou, aj keď aj tu padajú rady typu „ ten gruzoňák by som dal viacej dozadu a doľava, zakrýva ti tú peknú mamilárku“, alebo „menovky nasmeruj dopredu, aby ich bolo možné dobre čítať, nebudú ti (návštevníci) babrať do rastlín“.  Miestnosť sa plní rastlinkami. Aj mladí členovia a začiatočníci prinášajú svoje, zatiaľ skromné rastlinky za všeobecnej a žičlivej podpory ostatných členov klubu. Ešte sa musí odskočiť do horskej dediny na juh od Spišskej Novej Vsi pre rastliny jedného z členov. Popoludní svoje výstavné kusy privážajú členovia, ktorým skončila pracovná zmena. Každý vystavovateľ dostane na počítači (v robote, samozrejme ilegálne) vyrobenú menovku a hrdo ju umiestňuje na stôl pred svojich miláčikov. Neskoro popoludní je všetko hotové. Dohadujú sa posledné detaily služieb na jednotlivé dni. Každý žiari spokojnosťou a očakávaním.

Výstavné dni

Výstavné dni prebehnú rýchlo. Prichádzajú návštevníci rôznych vekových kategórií, prezerajú si vystavené rastliny a vyjadrujú nadšenie a obdiv. Nešetria otázkami, najčastejšie o tom, ako treba tie kaktusy zalievať. Detskí návštevníci sa presviedčajú, že tŕne kaktusov naozaj pichajú. Obzvlášť obdivované sú kvitnúce exempláre. V predajni na odbyt idú hlavne takéto kaktusy. Niektorí z  návštevníkov prejavujú záujem stať sa členmi klubu a ihneď si vypisujú prihlášky.

Na výstave sa objavujú aj praví spriatelení kaktusári z košického a ružomberského klubu. Z laickej konverzácie sa prelaďuje na vysoko odbornú. Obzvlášť vyťaženou osobou je predseda, ktorého spája s viacerými návštevníkmi dlhoročné priateľstvo.

Vonku praží slnko, ktoré doháňa zameškané z predchádzajúceho obdobia. Vo výstavnej miestnosti je však príjemný chládok a vládne tu pohoda. Službukonajúci kaktusári chodia do zákulisia občerstviť svoje unavené telá a duše kávou, minerálkou, alebo koláčikmi. Predseda vyťahuje fľaštičku hriateho a vystavujúci striedmo ochutnávajú. Bonsajisti predvádzajú sebe navzájom a udiveným kaktusárom zvlášť, ako pomocou ohybných drôtov a nožníc zatočiť so zatiaľ divokým stromčekom. Kaktusári to medzi sebou hodnotia pomerne ironickým, na ich ospravedlnenie treba povedať, že viac ako laickým spôsobom.

Štádium kritického hodnotenie

V posledný deň výstavy nastáva tradičné štádium kritického hodnotenia. Z ničoho nič ovládne klub sklamanie z veľmi nízkej návštevnosti. Táto katastrofa vyplavuje rôzne názory. Výstava bola zle (nedostatočne, neskoro, veľmi skoro) spropagovaná.  Výstava bola spropagovaná, ako sa dalo, ale bola zle načasovaná, lebo končiace školy mali cvičenia z civilnej obrany. Plagáty boli síce farebné, ale príliš malé. Nebol na nich výrazný (hoci aj štylizovane nakreslený) kaktus. Plagáty nikde nevidieť, aj keď ich vytlačili a vyvesili v päťdesiatych exemplároch. Neprišla lokálna televízia, ani oslovené okresné noviny. Bolo príliš horúco. Smižany sú od ruky, treba hľadať priestory v Spišskej Novej Vsi. Netreba vystavovať v meste, tam je to ešte horšie s návštevnosťou. Už netreba robiť žiadnu výstavu. Treba robiť dve, prípadne aj tri výstavy do roka. Ľudia sú mrchy, nemajú záujem o nič ušľachtilé. Načo to vlastne robíme.

Demontáž

Ešte v ten istý deň (v nedeľu) vystrieda kritické hodnotenie štádium demontáže výstavy. Hodinu po uzávierke posledného výstavného dňa začínajú členovia rozoberať tú krásu, ukladať svojich miláčikov do pripravených prepraviek, nakladať do áut. Obdarúvajú sa navzájom nepredanými prebytkovými kusmi. Pomáhajú si navzájom nakladať a vykladať rastliny. Rozoberajú úhľadné výstavné parapety na škaredé stoly a lavice, odnášajú ich do priestorov, určených na to správou kultúrneho domu. Po predchádzajúcom uhundranom kritickom hodnotení nezostali žiadne stopy.

Štádium reálneho odstupu

Nastáva niekoľko dní po ukončení výstavy a je ovplyvnené aj dodatočnými externými pochvalnými reakciami. Výstava bola nádherná, pestrá, rozhodne lepšia ako tá, ktorú uskutočnili v … . Bol to naozaj kolektívny a zjednocujúci čin všetkých aktívnych členov. Toľkých vystavujúcich sme ešte nemali. Nelaickí návštevníci vyjadrili obdiv k vyspelosti vystavených rastlín a k celkovej odbornej a estetickej úrovni. (Zrejme si mysleli, že na Spiši vieme pestovať iba zemiaky). Napokon ani tá návštevnosť nebola až taká katastrofálna, veď dve tretiny z minuloročného počtu návštevníkov nie je až tak málo.

A tak v  členoch s dobrým (a dodajme, reálne odôvodneným) pocitom vrastá odhodlanie na rok si celé podujatie zopakovať.

 

Marián Jančura


mouseover